Po desiatich rokoch úspešnej audítorskej kariéry s medzinárodnou kvalifikáciou sa rozhodla vyštudovaná inžinierka opustiť dravý svet biznisu. Jediným rozhodnutím vymenila všetky svoje istoty za veľký životný otáznik. Monika Babčanová začala svoj príbeh ako cestovateľka, dnes je z Moniky talentovaná dizajnérka, ktorá vyrába šperky z La Tagua a jej práca má aj významný ekologický prínos, je inšpiráciou pre mnohé z nás. Vitajte v jedinečnom svete ColoMBiana, v ktorom sa exotická príroda a kolumbijská kultúra spája s európskym zmyslom pre detail. Spojenie ľanového oblečenia a šperkov predstavuje dokonalú súhru pohodlia a elegancie. Nechajte sa inšpirovať kolekciami, ktoré ponúka slovenská dizajnérka Monika – jej šperky sú skutočne výnimočné.
Monika, povedz nám, prečo si sa rozhodla zanechať kariéru úspešnej riaditeľky auditu a kontroly a ísť cestou navrhovať šperky? Bolo to zo dňa na deň?
Nebolo to zo dňa na deň, asi tak rok som premýšľala nad tým čo ďalej. Bola som v audite desať rokov a už som cítila, že som zacyklená vo svete biznisu, napätie a dravé prostredie. Toto celé ma unavovalo a túžila som robiť niečo kreatívne, kde nájdem kľud.
Bolo náročné rozhodnúť sa, že končíš na tak úspešnej pozícií a ideš do rizika?
Ťažko sa odchádza, keď ideš do neistoty zo sveta, kde dobre zarábaš. Prišla však finančná kríza a mne bývalý kolega, ktorý sa rozhodol dať rok predtým výpoveď a cestovať, neustále posielal fotky z Južnej Ameriky. Poslal mi aj plán svojej cesty. Bola som v nemom úžase a moja túžba sa zväčšovala. Onedlho som sa rozhodla, že idem! Vždy sa nájdu nejaké prekážky prečo necestovať buď nemáme čas, alebo peniaze. Môže nám v ceste stáť partner, hypotéka, práca… Keď sa môj život odrazu vyvinul tak, že mi nič nebránilo využiť šancu, ktorú mi ponúkol, povedala som jej áno, zbalila som si kufor a odletela do Španielska.
Aká bola tvoja cesta? Kto ti robil spoločnosť?
Povedala som si, že budem dva-tri mesiace študovať španielčinu a potom sa vrátim a budem pokračovať v práci. Išla som sama. Nemyslím, že tento druh cestovania si vyžaduje parťáka. Človek tam stretne mnoho rovnakých dobrodruhov. Väčšina ľudí, ktorí idú spolu sa potom rozkmotria. A každý ide iným smerom. Takto vždy niekoho stretneš, idete spolu dva tri týždne, potom zase sa pripojíš k inej skupinke a tak. Tým, že bola kríza, väčšina cestovateľov boli investiční bankári alebo podobní ľudia zo sveta financií ako ja. Išla som z juhu na sever, prešla som mnoho krajín.
Čo bolo ďalej?
V Patagónii, na turistike v horách som stretla Angličanku Suzie, ktorá pracovala na projekte ,v ktorom pomáhala kolumbijským deťom z konfliktných zón. Robila zbierky vo svojej domácej krajine a investovala ich do škôl v Kolumbii. Skamarátili sme sa a ona ma potom čakala v Kolumbii, kde som mala zakončiť svoju cestu. Navrhla mi priložiť ruku k dielu a pomôcť v miestnej škole s výučbou. Odporúčala mi nechať si na Kolumbiu najviac času, nakoľko je to najkrajšia krajina s najlepšími ľuďmi na svete. Ja to dnes môžem iba potvrdiť. Chvíľu som ako dobrovoľníčka učila deti na škole pri Medeline. Úžasná skúsenosť.
Ako si sa dostala do Amazónie?
Prostredníctvom Suzie som spoznala študenta, ktorý sa práve v tej dobe chystal domov do Amazónie. Možnosť, že ťa Amazóniou prevedie domáci sa nenaskytne len tak a keď príde, treba ju využiť. Bolo úžasné dostať sa do ich kmeňa, sledovala som ako žijú v spojení s prírodou, bez technologických vymožeností a mobilného signálu. Ovocie a zeleninu tam mali na každom kroku, avokáda, kakaovníky a mnohé druhy ovocia a zeleniny, ktoré my ani nepoznáme. Toto fascinujúce miesto v džungli zmenilo môj život. Tu som sa zoznámila s plodmi palmy La Tagua, ktoré nahrádzajú slonovinu.
Tu začal tvoj príbeh?
V podstate áno, ako som sledovala každodenný život tohto indiánskeho kmeňa, všimla som si, že miestni obyvatelia zbierajú akési zvláštne orechy, ktoré sušia na slnku. La Tagua, vysvetlili mi, je rastlinná slonovina rastúca na palmách. Keď po vysušení stvrdne na kameň, materiál sa môže predať ďalej do Bogoty, kde sa z neho vyrábajú gombíky a rozličné, predovšetkým dekoratívne predmety. Indiáni veria v ich prirodzenú silu a sú presvedčení, že ich ochraňujú a prinášajú im šťastie.
Mala si nejaký návod ako plody spracovávať? Vedela si ako s nimi budeš pracovať?
Začiatky boli náročné, pretože tieto orechy sú veľmi tvrdé, tak som hútala ako ich prevŕtať. Keď som sa s tým zverila mame, zubnej techničke, ponúkla mi zubnú vŕtačku a inú techniku a moja cesta ku kreatívnej tvorbe sa mohla začať.
Monika, čo boli tvoje prvé šperky?
Úplne prvý šperk boli tri orechy zavesené na vypletenej šnúrke. Jeden bol ružový, druhý krikľavo žltý a tretí bol mahagónovo hnedý. Do dnešného dňa ho mám a nikomu ho nedám. Je to pre mňa vzácna spomienka.
Kedy prišiel moment, že sa tomu ideš venovať profesionálne?
Na začiatku som tvorila iba pre seba, avšak reakcie okolia na seba nenechali dlho čakať. Všetkým sa šperky páčili. Išla som teda naspäť do Kolumbie a hľadala som kontakty, chodila som po rôznych trhoch, veľa som googlila, aby som sa dozvedela čo najviac o tom, čo je mojou víziou. Našla som tu dve lokálne rodiny, ktoré z orecha La Tagua vyrábali buď gombíky alebo rôzne ozdoby a dali mi možnosť vytvárať si prvé dizajnové kúsky. A tak to začalo. Nebol to plán ale osud. Šperky s príbehom sa stali zmyslom môjho života. Každý z nich si v sebe nesie pravý život džungle, pohladenie kolumbijským slnkom, dotyk Indiána a kúsok mojej osobnosti. Posledným elementom sú moji zákazníci.
Dá sa aj pri tejto práci byť kreatívny a vymýšľať neustále nové dizajny?
Zo začiatku som sa obávala, čo budem robiť o dva tri roky, keď mi dôjdu inšpirácie. Časom som ale pochopila, že možností je neúrekom. Začala som napríklad kombinovať orechy so striebrom. Našli sme výborné využitie lasera v tomto obore a tým pádom vieme s laserom vypáliť logo, meno, obrázok, čokoľvek.
Monika, hovoríš, že tam máš svoje rodiny, ako im to pomáha či už finančne alebo hodnotovo?
Ja som v Kolumbii založila projekt pomoci domorodým rodinám, ktoré mi v Amazónií zbierajú orechy. Kedysi vyrubovali prales na ornú pôdu a predávajú to nadnárodným spoločnostiam, ktoré tam ťažia zlato. Lenže zlato sa aktuálne ťaží veľmi neekologickou metódou, po ktorej ostane zdevastované územie. Vďaka tomu, že my im ponúkame zdroj obživy, nevyrubujú stromy a šetria aj prírodu. Orechy je potrebné sušiť na slnku cca 2-3 mesiace, kým stvrdnú na pevný materiál identický slonovine zvierat. Potom ich prevezieme do Bogoty, kde to ich zase malé rodinné firmy spracovávajú a režú. V Kolumbii tak pomáhame na viacerých miestach. Pre mňa je nesmierny pocit šťastia a zadosťučinenia, že moje cestovanie malo hlbší zmysel.
Ty si tuším získala aj Mierovú cenu?
Áno, je to tak ako hovoríš. Medzinárodný mierový výbor združenia Hospodársky klub, Neformálne ekonomické fórum, ma v marci 2017 vyhlásil za laureáta „Mierovej ceny zo Slovenska“ za rok 2016, s nasledujúcim ocenením:
„Za príkladnosť správania sa k amazonskej krajine a jej domorodému obyvateľstvu, jeho podporou pracovnými príležitosťami, za zisk licencie Fair Trade a za výnimočnú šperkársku tvorbu z rastlinnej slonoviny, ktorou sa nahrádzajú kly slona.“
Toto sa úžasne počúva. Akú majú cestu orechy na Slovensku?
Na Slovensku mám milé panie na dôchodku, moju maminu s jej kamarátkami, ktorým tiež pomáham tým, že ich zamestnávam. Im to pomáha nielen finančne ale najmä aj po psychickej stránke, že stále môžu niečo robiť a byť akýmsi spôsobom aktívne. Ja im doručím prototyp šperku, ukážem dizajn a ony ho spájajú.
Vidíš pokroky vo svojom dizajne?
Určite áno. S poznaním technológie spracovania materiálu prichádzajú nové možnosti. Inšpirujem sa pri cestovaní aj v bežnom živote, sledujem, čo sa ženám páči, čo im robí radosť.
Našla si tvoja tvorba cieľovú skupinu, kto sú tvoje klientky?
Áno, našla a ja sa im veľmi teším. Sú to dámy, ktoré milujú eleganciu spojenú s čistými líniami. Rady sú štýlové a originálne. Väčšinou sú to lekárky, právničky, ale aj umelkyne, herečky a speváčky. Nevýhoda je, že tento typ žien nie je zväčša aktívny na sociálnych sieťach. Skôr sa o mne dozvedeli od niekoho, kto už môj šperk nosil. Na druhej strane, najlepší marketing je vždy spokojný klient, takže mi to lichotí.
Tvoriť znamená rásť. Monika, ako vznikla myšlienka doplniť šperky o kolekciu ľanového oblečenia?
Šitie a jednoduchý módny dizajn so zameraním na detail zrkadlili moje záľuby ešte v študentských časoch a neopustili ma ani v období korporátnej kariéry. Po niekoľkých rokoch podnikania som hľadala spôsob, ako podčiarknuť výnimočnosť šperkov La Tagua a kombinovala ich na sebe a figurínach s vlastnými modelmi šiat v pohodlných strihoch a čistých líniách. Dopyt po tejto nenútenej, ležérnej móde a nadšenie z ľanu napokon prerástli až k myšlienke novej podznačky ColoMBiana Linen.
Ľanová móda nie je jednoduchá cesta ako sa ti s ľanom pracuje?
Veľmi dobre. Mala som šťastie a našla som európskeho dodávateľa, ktorý má dlhoročnú tradíciu výroby ľanovej textílie. Náš ľan je praný a mäkčený vo výrobe, preto je príjemný na dotyk, nehryzie a menej sa krčí. Taktiež je farbený nezávadnými farbivami. Vďaka týmto vlastnostiam získal certifikáty kvality OEKO TEX 100 a môžu ho nosiť aj bábätká.
Udržateľná móda je cesta. Ako je to u teba s číslovaním oblečenia?
Ľanové oblečenie šijeme až na základe konkrétnej objednávky zákazníčky, netvoríme teda skladové zásoby. V angličtine sa na to zaužíval pojem Made to order. V showroome máme prototyp z každého strihu v každej veľkosti. Zákazníčka si ich tak môže vyskúšať a zvoliť ten, ktorý jej vyhovuje. Vo vzorkovníku máme 34 farieb ľanu z ktorých si tiež vyberie a následne jej model ušijeme do dvoch týždňov. Tento systém má nie len výhodu ekologickú, pretože nevytvárame žiaden odpad, (zo zbytkov látok šijeme čelenky, tašky a iné menšie doplnky) ale taktiež vieme rozmery šiat prispôsobiť v prípade asymetrie tak, aby žene sadol model ako uliaty.
Monika, v mene redakcie ti veľmi pekne ďakujem za rozhovor aj za to, čo robíš pre tento svet. Je to skutočne krásne.
Monika a jej práca sú príkladom toho, že aj šperky vedia byť nadčasové, elegantné a zároveň nimi pomôžeme svetu. Prajeme mnoho úspechov Monike Babčanovej a svetu viac takýchto inšpiratívnych žien, aby bol krajším miestom.
Kolekcie šperkov aj blogy o Monikinej tvorbe ale aj pomoci svetu nájdete tu: www.colombiana.sk.
Páčil sa vám článok o tom ako Monika zmenila svoj osud a začala vyrábať šperky? Prečítajte si tiež o Slovenke, ktorá pracovala pre svetoznámu značku Cartier v Londýne Pracovala som pre „klenotníka kráľov“ a „kráľa klenotníkov“.