Pracovala som pre „klenotníka kráľov“ a „kráľa klenotníkov“
Predajné miesto Cartier, 175-177 New Bond Street – London
Source:
Pracovala som pre „klenotníka kráľov“ a „kráľa klenotníkov“
Cartier's Flagships
Source:
Pracovala som pre „klenotníka kráľov“ a „kráľa klenotníkov“
Andrea Šinályová
Zakladateľka Refine
Source:
Často sa mi v stáva, že stretávam ženy, ktoré majú za sebou množstvo neuveriteľných skúseností alebo pracovných zážitkov, avšak sa to dozviem len „poctivou prípravou“ na stretnutie s nimi. Nevedia sa predať, i keď skutočne majú čo. Množstvo Sloveniek, o ktorých ani nevieme, sú úspešné vedkyne, doktorky, prípadne pracovali pre velikánov módnych domov. Jednou z takýchto žien je aj Andrea Šinalyová, žena, ktorá mala tú česť pracovať pre spoločnosť, ktorá je symbolom elegancie, krásy a vznešenosti. Áno, reč je o značke Cartier. Aké to bolo, prečo sa vrátila na Slovensko a čo teraz robí? Dozviete sa v článku 🙂
Ahoj Andrejka povedz nám na úvod čím sa zaoberáš a čo robíš?
Ahoj. Keď sa ma to ľudia pýtajú, vždy poviem visual merchandising, ale iba veľmi malé percento ľudí vie, čo presne to obsahuje. Aby som to upresnila, som zakladateľkou spoločnosti Refine a zaoberám sa komplexným customer experience v kamenej prevádzke – rozumej, že je to o visual merchandisingu (VM) a dizajne predajní, správnej atmosfére, prístupu personálu, a iných faktoroch, ktoré ovplyvnia to, že sa zákazník cíti dobre a opäť sa vráti, prípadne svoju spokojnosť bude šíriť ďalej.
Snívala si už ako malá o takejto práci, alebo čo si vlastne chcela v živote robiť?
Táto práca si ma našla v podstate sama. Počas štúdia na vysokej škole som dlho hľadala to najlepšie zameranie a nevedela som sa rozhodnúť. Prišlo to ako blesk z jasného neba počas môjho Erasmu v Dánsku. Jedným z predmetov totiž bol Room and Retail, kde sme sa pri navrhovaní nového dizajnu predajne učili o význame priestoru, správneho vystavenia tovaru a ich vplyve na zákazníka. Pre mňa to bola kombinácia všetkého, čo ma baví – marketing, psychológia a dizajn.
Prečo je podľa teba visual merchandising dôležitý? Kladú podľa teba spoločnosti na Slovensku dôraz na túto oblasť?
Dôležitosť visual merchandisingu a potenciál, ktorý ponúka sú u nás celkom neprebádané vody. V zahraničí patrí medzi štandard marketingu, avšak na Slovensku nie každý pozná tento pojem a hlavne, čo obnáša. Väčšina obchodníkov vie, že predajňa by mala vyzerať čisto a pekne, ale nič hlbšie za tým nie je. Zo skúseností vedia, ktorú časť predajne si zákazník všimne ako prvú, ale na druhej strane môžu vytvoriť mentálne bariéry a časti predajne ostanú nevyužité.
Podľa čoho vieš, ako majú byť v predajni rozložené stojany a podobne, má to nejaký návod, existuje akási psychológia na toto?
Áno, za týmto stojí mnoho vedeckých štúdií a psychologických experimentov. Existujú princípy, na základe ktorých vie obchodník upútať pozornosť zákazníka a stimulovať jeho nákupné správanie. Avšak aj tieto základné pravidlá je potrebné vedieť správne aplikovať na daný priestor a produkt.
Podľa čoho vieš, ako majú byť v predajni rozložené stojany a podobne, má to nejaký návod, existuje akási psychológia na toto?
Určite, ba dokonca tieto princípy sa dajú prispôsobiť aj na prostredie e-shopov.
Nie je náročné zariadiť nejaký priestor keď má byť napríklad v štýle, ktorý ty možno neobľubuješ?
Je to určite zložitejšie, ako keď mám navrhnúť štýl mne blízky. Ale je to len o rozhovoroch s klientom, snahe vcítiť sa do neho a pochopiť ako premýšľa. Čím viac klient hovorí o svojich predstavách a detailoch, tým je pre mňa jednoduchšie vytvoriť si obraz v hlave a splniť mu ich.
Keď človek robí takúto prácu, netrpí potom chorobou z povolania, že všade kam príde hodnotí vizuál interiéru, prípadne máš chuť im to prerobiť?
Úprimne? Áno! Často sa mi stáva, že si nepozerám produkty, ale ich vystavenie. Už sa mi stalo, že som sa vo dverách rovno otočila, že toto nie, také to bolo zlé.
Zaujímavé. Mne sa tiež párkrát stalo, že som odišla, lebo mali na predajni neporiadok.
Takt funguje podvedomie. Človek cíti, že niečo nie je v poriadku, len to nevie možno správne pomenovať. To sú tie mentálne bariéry.
Aplikovala si svoje odborné oko aj keď si si napríklad zariaďovala byt?
Raz keď s tým začneš, už to s tebou ostane aj v súkromí a zrazu sa pristihneš, že radíš okoliu, ktoré si od teba pýta rady.
Pracovala si v zahraničí, prečo si sa rozhodla vrátiť sa na Slovensko?
Prácu v Británii som zbožňovala a skúsiť šťastie v zahraničí bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí, ale čím dlhšie tam človek je, tým viac človek porovnáva tu a tam, a keď si dáš dokopy pre a proti vyjde ti, že tá kvalita života je tu lepšia, i keď mnoho ľudí tomu nechce uveriť. Avšak toto je asi téma na samostatný článok 🙂 .
A teraz pekne po poriadku prejdeme k tomu, čo zaujíma každú z nás asi najviac: ako si sa dostala k práci u v Cartier?
Po škole som chcela skúsiť stáž v zahraničí, ale podmienkou bolo, že chcem robiť VM. Cez LinkedIn som našla ponuky rôznych fashion značiek a rozposlala CV spolu s motivačným listom. Ozvali sa z Cartier a na základe jedného telefonátu som o dva týždne sedela v lietadle smer Londýn.
Wau! Sen mnohých žien. V čom bol iný pohovor v Cartier, okrem toho, že nemal kôl na štýl Superstar?
Ako hovoríš, v tom bol presne iný. Stačil jeden telefonát, dokonca ani ma nevideli, pretože im nefungoval skype. Zaujímali ich výlučne pracovné skúsenosti, ochota presťahovať sa kvôli značke a byť pripravená veľa pracovať. Na tento fakt ma niekoľkokrát upozornili, pretože sa mnohokrát pracovalo cez víkendy a mimo štandardných pracovných hodín.
Mám za svoju prax za sebou skutočne mnoho pohovorov, avšak takéto konštruktívne by som vedela spočítať na jednej ruke. Podľa mňa ti tento pohovor musel dať pocit skutočnej objektivity: nevideli ťa a stačili im výlučne tvoje schopnosti a skúsenosti na to, aby vedeli, že si tá správna osoba.Ako to vnímaš ty?
Ono to bol obrovský šok, keď som prišla na Slovensko, kde ťa chce zhodnotiť „celá firma“ a najlepšie v samostatných ôsmich kolách. Zrazu od teba niekto chce všelijaké psychotesty, ktoré mnohokrát nesúviseli s pozíciou, praktické cvičenia, slovné úlohy a podobne.
Čo bolo náplňou tvojej práce v Cartier?
Bola som zodpovedná za VM ôsmich butikov v Londýne a 54 multibrandových predajní v celom UK a Írsku, implementáciu kampaní v predajniach, VM pri otváraní predajní a organizačnú podporu pri prerábkach. To bolo mojou hlavnou náplňou práce a popritom som riešila projekt manažment pop ups a product launch – zavádzanie produktu na trh.
Cartier nazývajú „klenotníkom kráľov“ a „kráľom klenotníkov“, sú aj štandardy spoločnosti a etiketa nastavená kráľovsky?
Všetci si musia prejsť školeniami o správnej etikete a customer service. Tí najlepší sa predsa starajú o členov kráľovských rodín a celebrity z celého sveta. Sú zavedené uniformy, pravidlá ako sa obliekať, vyzerať a vystupovať. Napríklad i napriek tomu, že som nebola v priamom kontakte so zákazníkom, nikdy som nemohla mať v práci rifle. Pravidlá platili pre všetkých. Taká je kultúra firmy.
Čo ti dala skúsenosť s Cartier do života?
Okrem nenahraditeľných skúseností a zážitkov ma hlavne naučila nebáť sa skúšať nové veci, hoci sa zdajú na prvý pohľad nemožné, a tiež, že nedá sa, nie je odpoveď 🙂
Čo by si implementovala do správania zamestnávateľov i zamestnancov na Slovensku, čo im podľa teba chýba a v Británii to bolo? Líšilo sa to?
Ťažko povedať. Firemná kultúra u nás a tam spôsobí človeku skutočne šok. Čo mi u nás skutočne chýba, tak vízia a orientácia na dlhodobý výsledok. U nás sa ľudia viac tešia z krátkodobých cieľov a málokto vie, kam by mala firma smerovať.
Zažila si v Británii aj niečo s čím si nebola spokojná prípadne v tebe zanechalo negatívne dojmy či spomienky?
Okrem počasia myslíš :))) ? Spomienky mám nádherné a na nič negatívne si nespomínam, okrem pocitu samoty, ktorý som mala na začiatku, avšak to rýchlo prešlo a našla som si priateľov, s ktorými sme do dnešného dňa v kontakte.
Máš svoj obľúbený šperk od Cartier, ktorý vlastníš, prípadne ktorý by si chcela vlastniť?
Takých by bolo 🙂 . Najväčšiu hodnotu má pre mňa náramok, ktorý som dostala od firmy na rozlúčku ako poďakovanie. Pre mňa má skutočne nevyčísliteľnú hodnotu.
Na túto odpoveď asi čakajú všetky ženy :). Mal Cartier firemný benefit v podobe akciových cien na svoje šperky pre zamestnancov?
Akcie, raz za čas. Najväčším benefitom, z ktorého sa všetci najviac tešili bol tzv. veteránsky benefit. Za každých 10 r ktoré osláviš v spoločnosti dostaneš šperk, alebo hodinky v určitej hodnote zadarmo. Toto bolo obrovskou motiváciou k lojalite voči firme a skutočne som stretla ľudí, ktorí tam boli štyridsať rokov a nad zmenou nikdy ani neuvažovali. Pre nich je to domov, rodina. Všetci kolegovia, ktorí so mnou spolupracovali a sme v kontakte, aj sme sa stretávali v dobe predcovidovej, sú stále v Cartier :)) .
Aké sú tvoje najobľúbenejšie módne značky a prečo?
Samozrejme Cartier, Dior a Luis Vuitton. Tu ti odpoviem ako skutočný visual merchandiser – robia neuveriteľné inštalácie.Vyčleňujú si na tieto projekty nadštandardne vysoký budget. Tam to ani nie je o tých produktoch ako o tom, čoho sú schopní, to sú umelecké diela.
V živote treba aj relaxovať, ako najradšej relaxuješ ty?
Cestovanie, dobrá knižka, stretnutia s priateľmi a také to klasické ženské ako základná beauty starostlivosť, milujem skinbooster a samozrejme manikúra / pedikúra je základ.
Sebavedomie a sebaláska
Skromnosť je v poriadku, keď nie je prehnaná. Nízke sebavedomie však nechajte doma. Dievčatá, ženy, máte byť každá na čo hrdá! Nebojte sa a nehanbite prezentovať samy seba. Kto vie viac o tom, čo ste dosiahli, aké máte schopnosti a skúsenosti ako vy samé? Moja rada? Buďte vždy úprimné. Nesnažte sa byť niekým kto nie ste, nepremýšľajte nad tým, čo chce počuť druhá strana a hovorte aj svojom osobnom živote, je predsa vašou súčasťou. Mnohokrát vám na pohovore povedia, že ste mladá a máte málo skúseností, ale možno ste si v živote prešli niečím, čo svedčí o vašej sile, odolnosti, vytrvalosti a zodpovednosti viac ako akákoľvek práca, ktorú ste robili. Čím viac žien sa naučí nabrať odvahu a hovoriť o sebe konštruktívne, tým lepšie pre nás všetky. Nenechajte sa odradiť v živote strachom a obavami.