Ľudia sa bozkávajú z rôznych dôvodov. Bozkávame sa z lásky, pre šťastie, na znak pozdravu či rozlúčky. Existuje však vedecký dôvod, ktorý vysvetľuje, prečo sa bozkávame? Áno, hovorí Emer Maguire, víťaz severoírskeho ročníka medzinárodnej vedeckej komunikačnej súťaže FameLab.
Prečo sa bozkávame?
Bozkávanie je úžasné. Také úžasné, že väčšina z nás si pamätá 90% detailov nášho prvého bozku. No schválne, skúste sa zamyslieť či si pamätáte. Ľudstvo je už roky fascinované bozkávaním. Predstavuje vyvrcholenie všetkých veľkých hollywoodskych milostných príbehov a oslavujú ho speváci aj básnici. Bozkávanie nie je v skutočnosti nič iné, ako narušenie komfortnej zóny jednej osoby druhou, pritlačenie pier o seba a výmena slín. Neznie to lákavo že? Ako sa, preboha, niečo také „odpudivé“ stalo tak príťažlivým? Akt bozkávania sa vyvinul tak, aby bol pre ľudí výhodný a krásny: ak by neslúžil evolučnému účelu, jednoducho by sme to nerobili. Čo je teda v bozku? Viac, než by ste si mysleli.
Príroda verzus výchova
Bozk sa môže zdať ako prirodzená vec pre väčšinu z nás, ale vedci sa stále nezhodujú, či ide o naučené alebo inštinktívne správanie. Približne 90% kultúr sa bozkáva, čo je silným argumentom pre to, že tento akt je pravdepodobne základným ľudským inštinktom. A čo zvyšných 10%? Keby bolo bozkávanie prirodzeným správaním, určite by to robili všetky kultúry? Aj keď sa táto malá menšina „nebozkáva“ ako my ostatní (kvôli poverám a kultúrnym presvedčeniam), stále sa bozkávajú iným spôsobom – napríklad trením nosov.
Ak je bozkávanie prirodzený inštinkt, prečo sa zvieratá nebozkávajú?
Mnohé zvieratá robia činnosti, ktoré sú podobné bozkávaniu, aby prejavili svoju náklonnosť. Toto správanie je rôznorodé, od psov čuchajúcich a olizujúcich potenciálnych partnerov až po slony, ktoré si navzájom vkladajú choboty do úst. Jedno zviera sa však bozkáva rovnako ako my: opica bonobo. Tento fakt však nikoho neprekvapí, keď vezmeme do úvahy, že s týmto chlpatým „bratrancom“ zdieľame 98,7% našej DNA. Pozorovaním sa zistilo, že sa bozkávajú pre dosiahnutie pohodlia a pri akýchsi spoločenských udalostiach. Niekedy sa bozkávajú po bitke a následne sa udobrujú rovnakým spôsobom ako ľudia. My ľudia sa bozkávame z presne rovnakých dôvodov. Toto je znak toho, že bozkávanie môže byť hlboko zakorenené v našej DNA.
Ako sa vyvinul bozk?
Mnoho vedcov verí, že bozkávanie pochádza z praxe kŕmenia „bozkom“, kedy matky kŕmili svoje mláďatá z úst do úst. Predstavte si, že vtáky kŕmia svoje malé kuriatka červami. Milé, však? Teraz si predstavte, že vás niekto kŕmi ústami rozhryzenými raňajkami. Pre väčšinu ľudí to znie nechutne, ale robili sme to skutočne už odjakživa! A sme v dobe, kedy sa z odovzdávania jedla dotýkanie pier stalo synonymom lásky. Postupom času sa tento symbol náklonnosti mohol vyvinúť tak, aby nám poskytol romantický zážitok.
Aký je teda účel bozkávania? Prečo sa protiklady skutočne priťahujú?
Predstavte si, že bozk je ako pracovný pohovor. HRista hľadá kandidáta, ktorý najlepšie zodpovedá popisu práce. Podobne, keď sa bozkávame, hľadáme partnera, ktorý najlepšie zodpovedá našej genetickej výbave. ‚Počkať, čo majú gény spoločné s bozkávaním?‘ V skutočnosti máme skupinu génov nazývaných MHC (glykoproteíny), ktoré tvoria súčasť nášho imunitného systému a dodávajú nám našu prirodzenú vôňu. V slávnom experimente ženy v drvivej väčšine uprednostňovali vôňu tričiek, ktoré nosili muži s odlišnými génmi MHC od ich vlastných. Je to preto, že keď sa spária dvaja ľudia s rôznymi génmi MHC, dieťa, ktoré by splodili, by malo výber komponentov z každého z ich imunitného systému. Rozmanitejší imunitný systém má väčšiu schopnosť bojovať proti chorobám. Preto sa protiklady skutočne priťahujú. Máme to v génoch.
Čo sa deje v našom mozgu, keď sa bozkávame?
Mozog sa pri tejto dôležitej činnosti dostáva na plné obrátky. Vnímaniu pier venuje neúmerne veľa priestoru v porovnaní s oveľa väčšími časťami tela. Pery majú viac nervových zakončení ako ktorákoľvek iná časť tela. Keď ich pritisnete na iné pier alebo dokonca na teplú pokožku, je to jednoducho dobrý pocit. Môžeme poďakovať teda nervovým zakončeniam za to, že bozkávanie je príjemné. Počas bozku citlivosť pier spôsobí, že náš mozog nám namieša akýsi „chemický kokteil„, ktorý nám môže poskytnúť prirodzené vzrušenie. Tento kokteil sa skladá z troch chemikálií, ktoré sú „navrhnuté“ tak, aby sme sa cítili dobre a vyvolávali v nás túžbu: dopamín, oxytocín a serotonín. Ako každý koktail, aj tento má množstvo vedľajších účinkov. Kombinácia týchto troch chemikálií funguje tak, že rozsvieti „centrá potešenia“ v našom mozgu.
Dopamín uvoľnený počas bozku môže stimulovať rovnakú oblasť mozgu, ako užívanie heroínu alebo kokaínu. V dôsledku toho zažívame pocity eufórie a návykové správanie.
Oxytocín, inak známy ako „hormón lásky“, podporuje pocity náklonnosti a pripútanosti. Ide o rovnaký hormón, ktorý sa uvoľňuje počas pôrodu a dojčenia.
Napokon, hladiny serotonínu prítomného v mozgu pri bozkávaní vyzerajú veľmi podobne ako u niekoho s obsedantno-kompulzívnou poruchou.
Niet divu, že spomienka na dobrý bozk v nás môže zostať roky.
Je rozdiel medzi platonickým a neplatonickým bozkami?
Každý, kto niekedy dal svojej najlepšej kamarátke letmý bozk na líce, vie, že je to úplne odlišný pocit od návalu emócii, ktoré zažívate, keď máte dočinenie s aktom, ktorý vám rozbúši srdce. Neromantické bozkávanie je veľmi bežné, ale je to skôr kultúrny fenomén ako romantický bozk. Deti fúkajú bozky svojim rodičom ponad ruku, niektorí Európania sa bozkávajú vzduchom ako pozdrav, a my bozkávame priateľov na rozlúčku. V Rusku sa napríklad pri zvítaní, či lúčení bozkávajú trikrát. Prečo? Z náboženských dôvodo, symbolizuje to Boh, Syn a Duch Svätý. Tento „trojbozk“ začali aplikovať v kostole na Veľkú noc, neskôr sa to pretavilo aj do bežného života. Tradícia sa prerušila s začiatkom socializmu, ale potom ju Brežnev obnovil.
Blízkosť spojená s týmito bozkami môže vytvoriť pocity náklonnosti alebo rešpektu, ale nie pocity eufórie, ktoré zvyčajne nasledujú po romantickom, tzv. francúzskom bozku. Platonické bozky sú zvyčajne krátke a na líce. Romantické bozky zahŕňajú intímny, zdĺhavý kontakt pier. Keďže je to kontakt s perami, ktorý nám namieša „koktail“ v mozgu, platonický bozk mu nemôže konkurovať.
Tak ako ľudské správanie, aj bozkávanie je fascinujúce a zložité. Máme sa ešte veľa čo učiť o bozkávaní, tak choďte von a bádajte v mene vedy! Hmm akoby ste potrebovali výhovorku… 🙂
Páčil sa vám tento článok? Prečítajte si tiež Aká má byť starostlivosť o pery, dôležitú súčasť bozkov?